Скачать все книги автора Андрей Евгеньевич Тихомиров

Хришћанство је немогуће замислити без његове централне фигуре – Исуса Христа, Спаситеља. Исус је грчка транскрипција хебрејског имена Јешуа, скраћеног од Јехошуа, што значи „Јеховина помоћ“ или „Спаситељ“. Реч „Христос“ је грчки превод хебрејске речи „машиах“ (помазаник), што дословно значи „помазан маслиновим уљем“.

A kereszténység elképzelhetetlen központi alakja – Jézus Krisztus, a Megváltó – nélkül. A Jézus a héber Yeshua név görög átírása, amely a Yehoshua rövidítése, azaz „Jehova segítsége” vagy „Megváltó”. A „Krisztus” szó a héber „mashiach” (felkent) szó görög fordítása, szó szerint jelentése „olívaolajjal felkent”.

Le zoroastrisme est une religion née sur le territoire de l'Oural du Sud dans les soi-disant Varas, où les futurs indo-européens «cuisinaient» du métal. Les caractéristiques de cette religion étaient: l'idée de la lutte dans le monde des deux principes – le bien et le mal, la vénération du feu, la condamnation des sacrifices sanglants de masse, l'interdiction de l'enterrement des cadavres (ils ont été donnés pour être consommés par les animaux). Le zoroastrisme est inhérent à la doctrine de la fin du monde, de l'au – delà, de la résurrection des morts, du Sauveur à venir, né d'une vierge, et du dernier jugement, qui a influencé le védisme – le brahmanisme-l'hindouisme, le bouddhisme, le judaïsme, le christianisme et l'Islam.

Le bonnet phrygien est une coiffe en forme de cône avec le haut projeté vers l'avant. Initialement, la casquette était portée par les tribus indo-européennes des Phrygiens en Asie Mineure, et les Grecs la leur ont empruntée. Pendant la révolution bourgeoise française du XVIIIe siècle, le bonnet phrygien est devenu un détail de l'habillement des Jacobins et, au XXe siècle, les soldats de l'Armée rouge portaient un type de bonnet Budyonovka. Les croyances païennes des anciens Indo-Européens étaient très diverses. Dans de nombreuses colonies aryennes, le chef du panthéon divin à cette époque était Mithra au visage ensoleillé, propriétaire de vastes pâturages. Autrefois en Rus', la basse-cour s'appelait une mitria. Mitra est une coiffe dans les églises orthodoxes et catholiques.

In the Southern Urals, an Indo-European family of peoples is being formed, which gradually disintegrates and rushes in migration waves in various directions, the largest migration waves were to Europe and through the territory of Central Asia to Hindustan. Archaeologists find cultural stereotypes of the ancient Indo-Europeans everywhere in these territories.

Matriarhāts ir agrīns periods primitīvās komunālās sistēmas vēsturē, ko raksturo sieviešu vienlīdzīgs un pēc tam dominējošais stāvoklis ekonomikā un sabiedrībā. Termins "matriarhāts" attiecas arī uz primitīvās komunālās sistēmas agrīno sociālo kārtību. Visas zemes tautas ir izgājušas matriarhāta posmu, kas sākas uzreiz pēc primitīvā ganāmpulka laikmeta un arheoloģiski atgriežas vēlajā paleolītā.

Приказката е исторически установено стабилно художествено епично произведение на фолклорната проза с необичайно и понякога дълбоко фантастично съдържание, разказващо за събития, често много отдалечени и следователно силно изкривени в процеса на устно предаване. Приказките показват художественото въплъщение на стремежите и надеждите на хората на труда, техните най-съкровени мисли за триумфа над силите на природата, за обновяването на живота, за трансформацията на света към по-добро не за някои "избрани", а за всички. Съвременните научни изследвания потвърждават изразените по-рано идеи, обясняващи различни "чудеса", в случая съществуването на "подводно царство".

Бајка е историски воспоставено стабилно уметничко епско дело на фолклорна проза со необична, а понекогаш и длабоко фантастична содржина, раскажувајќи за настани, честопати многу далечни и затоа многу искривени во процесот на орален пренос. Во бајките се манифестира уметничкото олицетворение на аспирациите и надежите на работните луѓе, нивните најдлабоки мисли за триумфот над силите на природата, за обновувањето на животот, за трансформацијата на светот на подобро, не за некои "избрани", туку за секого. Современите научни истражувања потврдуваат претходно изразени идеи кои објаснуваат разни "чуда", во овој случај постоење на"подводно кралство".

Bajka je istorijski uspostavljeno stabilno umetničko epsko delo folklorne proze neobičnog i ponekad duboko fantastičnog sadržaja, koje govori o događajima, često veoma udaljenim i samim tim u velikoj meri iskrivljenim u procesu usmenog prenosa. U bajkama se očituje umjetničko utjelovljenje težnji i nada radnih ljudi, njihovih najdubljih misli o trijumfu nad silama prirode, o obnovi života, o transformaciji svijeta na bolje, ne za neke "odabrane", ali za sve. Savremena naučna istraživanja potvrđuju ranije izražene ideje koje objašnjavaju različita" čuda", u ovom slučaju postojanje"podvodnog kraljevstva".

Bajka je povijesno trajno izmišljeno epsko djelo folklorne proze neobičnog, a ponekad i duboko fantastičnog sadržaja, koje pripovijeda događaje koji su često vrlo udaljeni i stoga jako iskrivljeni u procesu usmenog prenošenja. U bajkama se očituje umjetničko utjelovljenje težnji i nada ljudi rada, njihove najdublje misli o trijumfu nad silama prirode, o obnovi života, o transformaciji svijeta na bolje, ne za neke "izabrane", već za sve. Suvremena znanstvena istraživanja potvrđuju ranije izražene ideje koje objašnjavaju različita "čuda", u ovom slučaju postojanje"podvodnog kraljevstva".

Pravljica je zgodovinsko uveljavljeno stabilno umetniško epsko delo folklorne proze nenavadne in včasih globoko fantastične vsebine, ki pripoveduje o dogodkih, pogosto zelo oddaljenih in zato močno izkrivljenih v procesu ustnega prenosa. V pravljicah se kaže umetniško utelešenje teženj in upov delovnih ljudi, njihove najgloblje misli o zmagi nad naravnimi silami, o prenovi življenja, o preobrazbi sveta na bolje, ne za nekatere "izbrani", ampak za vse. Sodobne znanstvene raziskave potrjujejo prej izražene ideje, ki pojasnjujejo različne "čudeže", v tem primeru obstoj "podvodnega kraljestva".

Rozprávka je historicky ustálené stabilné umelecké epické dielo folklórnej prózy neobvyklého a niekedy hlboko fantastického obsahu, ktoré rozpráva o udalostiach, často veľmi vzdialených, a preto výrazne skreslených v procese ústneho prenosu. V rozprávkach sa prejavuje umelecké stelesnenie ašpirácií a nádejí pracujúcich ľudí, ich najvnútornejšie myšlienky o víťazstve nad prírodnými silami, o obnove života, o premene sveta k lepšiemu, nie pre niektorých "vyvolených", ale pre každého. Moderný vedecký výskum potvrdzuje predtým vyjadrené myšlienky vysvetľujúce rôzne "zázraky", v tomto prípade existenciu"podmorského kráľovstva".

Opowieść jest historycznie ugruntowanym, trwałym artystycznym epickim dziełem prozy folklorystycznej o niezwykłej, a czasem głęboko fantastycznej treści, opowiadającej o wydarzeniach, często bardzo odległych, a zatem mocno zniekształconych w procesie przekazu ustnego. W bajkach przejawia się artystyczne ucieleśnienie aspiracji i nadziei ludzi pracy, ich najskrytsze myśli o triumfie nad siłami natury, o odnowie życia, o przekształceniu świata na lepsze nie dla niektórych "wybranych", ale dla wszystkich. Współczesne badania naukowe potwierdzają wcześniej wyrażone idee wyjaśniające różne "cuda", w tym przypadku istnienie "podwodnego królestwa".

Казка-гэта гістарычна склалася ўстойлівае мастацкае эпічнае твор фальклорнай прозы незвычайнага, а часам і глыбока фантастычнага зместу, якое апавядае пра падзеі, нярэдка вельмі аддаленых і таму моцна скажоных ў працэсе вуснай перадачы. У казках выяўляецца мастацкае ўвасабленне імкненняў і надзей людзей працы, іх патаемныя думы аб імпрэзе над сіламі прыроды, аб абнаўленні жыцця, аб пераўтварэнні свету ў лепшы бок не для некаторых «абраных», а для ўсіх. Сучасныя навуковыя даследаванні пацвярджаюць раней выказаныя ідэі, якія тлумачаць розныя «цуды», у дадзеным выпадку існаванне «падводнага царства».

Rumlar, Yunanistan'ın ana nüfusunu, Kıbrıs'ı oluşturan insanlardır. Yunanlılar adı, antik çağlarda onlara güney İtalya'daki Helen kolonistlerinin küçük kabilelerinden birinin adından sonra Romalılar tarafından verildi. Helen halkı 12. yüzyılda şekillenmeye başladı. M.Ö e. Yunanistan'ın en eski sakinleri olan Pelasgianların, sırasıyla Güney Ural bozkırlarından (en eski Hint'in yaşadığı yer) gelen Küçük Asya'dan (Tirsenliler, Karyalılar, vb.) Yeni gelenlerle karıştırılmasının bir sonucu olarak. -Avrupa topluluğu kuruldu) ve Balkan Yarımadası'nın kuzeybatısından gelen kabileler, o zamanlar esas olarak dört kabileden oluşuyordu: Akhalar, İyonyalılar, Aeolians, Dorlar ve diğerleri, daha küçük olanlar.

Албанците са народ, населяващ Албания, Косово (Русия не признава Косово за отделна държава), Македония, Сърбия, Черна гора, има албански диаспори в други страни, по-специално в Италия, Германия, Швеция, Франция и други страни. Според диалектите на албанския език и етнографските особености албанците се делят на геги (на север шкипения на гегски диалект) и тоски (на юг шкиперия на тоски диалект). От антропологичните типове при албанците преобладава (особено на север и изток) брахикефалният (динарски или адриатически антропологичен тип). Името "албанци" може да идва от думите albus – "бял" на латински и alp – "висока планина" келтска дума. Тоест името "албанци" за други народи може да означава жителите на белите високи планини. По върховете на планините често можете да наблюдавате бял сняг, ледени шапки. Албанците са индоевропейци, близки до изчезналите илири, месапи и траки.